SJL
Svetová literatúra po r.1945
Spoločenské a politické podmienky:
- 2. svet. vojna rozdelila svet na socialistickú a kapitalistickú časť
témy v dielach:
I. vojna
- hlavne 2.svetová vojna na Východe a v Japonsku
- vojna zobrazená s prvkami absurdity
II. individuálne problémy
- individualita literatúry
- prvky existencionalistické
- prvky morbídnosti
- vojna narušila medziľudské vzťahy = téma
Rozdelenie svetovej literatúry po roku 1945
1. ZÁPADNÁ LITERATÚRA
a) Národné literatúry (každá mala svoje špecifiká)
b) Podľa literárnych druhov a smerov
- v tomto období dochádza k nástupu nových literárnych prúdov a smerov:
1. existencializmus
2. nový román (vznik vo Francúzsku)
3. neorealizmus (v Taliansku)
4. Beat Generation (USA,60.roky)
5. postmoderna (USA, Rusko, všetky krajiny)
2. VÝCHODNÁ – LIT. SOC. KRAJÍN
- krajiny socialistického tábora
- socialistický realizmus - zobrazoval všedný život v krajine socialistického bloku bez prvkov absurdity, skutočnosť skôr želanú, nie reálnu - schematizmus
Témy:
a) budovanie socializmu
b) medziľudské vzťahy - nenarušené
c) ľudia boli nadchnutý pre život v novej spoločnosti
JEROME DAVID SALINGER
(1919-1996)
- jeho dielo nie je veľké rozsahom
- zaradenie : americký spisovateľ
- zúčastnil sa 2. svetovej vojny
- žil v New Yorku
- diela : - román - KTO CHYTÁ V ŽITE
- prínos: psychologická kresba postáv
priama forma rozprávania
- témy: 1.) problémy mladých ľudí v čase dospievania (vyplývajú po strate ideálov
americkej spoločnosti po 2. svetovej vojne)
2.) ľudia sa vrhli na konzumnú spoločnosť
3.) devastácia ľudskej duše a prírody
KTO CHYTÁ V ŽITE
- príbeh, ktorý rozpráva hlavná postava Holden Caulfield
- rozpráva príbeh po ročnom odstupe lekárom počas liečenia v sanatóriu
- skladá sa z 26. kapitol napísaných v 1. osobe jednotného čísla
- trikrát použitý motív kačíc na zamrznutom jazere
- dej- odohráva sa počas troch dní
- dozvedáme sa:
1.) má majetných rodičov (jeho brat je spisovateľ, malá sestra sa voláPhoebe a jeden brat mu zomrel)
2.) o príchode do školy, kde sa mu nedarí
3.) o spolužití na internáte
4.) odchod z internátu, rozhodne sa neísť domov, začne sa túlať po New
Yorku, nechce sa vrátiť, vráti sa kvôli Phoebe
- charakteristika hlavného hrdinu:
- má 16 rokov, študent strednej školy (navštevuje už 4. školu)
- ani na tejto škole nie je úspešný, prepadol zo 4 predmetov
- sám nevie analyzovať, prečo sa mu nedarí, nemá rád spolužiakov, nenávidí riaditeľov, lebo
robil rozdiely medzi chudobnými a bohatými
- Holden prežíva krízu, v puberte narástol za jeden rok o 16,5 cm a ochorel na pľúca
- nemá rád svojich rodičov, lebo otec- zámožný advokát, upadol do konzumu a matka sa nevie vyrovnať so smrťou Holdenovho brata
- jediný vzťah má k Phoebe – má 10 rokov, láska je obojstranná, Holden cez ňu miluje všetky
malé deti, lebo tvrdí, že sú správne, jedinečné a neskazené
- Phoebe je veľmi vtipná a veselá, píše si na papier rôzne slohy a postavám vymýšľa rôzne mená,
lebo sa jej nepáči jej meno Phoebe
- Holden sa sklame v dospelých, vyčíta im ľahostajnosť, pretvárku, konvencie miesto citov
- nemá rád učiteľov, vyčíta im to, že jedni majú len odbornú úroveň, druhí nemajú autoritu
- hľadá učiteľa, ktorý by mal vzťah ku deťom
- vzťah Holdena k spolužiakom
- nemá ich rád, lebo rozprávajú len o rugby a sexe
- vedú len silácke reči, Holden o tieto reči nejaví záujem, lebo by chcel ísť do zrubovej chaty na
brehu potoka, kde by žil s nejakým dievčaťom
- vzťah k dievčatám-
Sally - sa mu zdá rozmaznaná
Jane – našiel si k nej vzťah, bola to jeho prvá láska (skoro sa pobozkali)
- je veľmi smutná – otca má alkoholika
- Holdenovej matke sa Jane nepáčila
- realita:
- dostáva sa do citovej krízy
- smelo prijme ponuku dievčaťa na sex v hoteli, začne ale rozmýšľať, lebo nechce sex bez lásky
- začína skúšať alkohol, pije koľko vládze, ale prestane s tým
- citová kríza sa dostaví pred Vianocami, vie, že po Vianociach nemá zmysel pokračovať v škole,
obáva sa prísť domov, 3 dni sa túla po New Yorku a ochorie, lieči sa v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh
- záver:
- vyznieva ako jeho prianie stáť pri okraji priepasti a chytať deti, ktoré sa hrajú na žitnom poli
a netušia, že na jeho konci je priepasť a on ich zachraňuje
- forma:
- prvýkrát priniesol do literatúry reč mládeže napr. frazeologizmy, módne slová, slang, ...
JOZEPH HELLER
( 1923 - Brooklyn - 1999)
- americký prozaik
- témy, ktoré priniesol: a) problematika narušenia komunikácie medzi ľuďmi
b) pohltenie individuálneho človeka vo svete
- priniesol prvky absurdnej literatúry do americkej prózy, priniesol čierny humor,
- patrí k najslávnejším a najvydávanejším americkým prozaikom v posledných 20.rokoch
Hlava XXII
- román, vyšiel 1961, písal ho 9 rokov, motto: „ hlave XXII nikto neprešiel cez rozum“
- má 42 kapitol - pomenované podľa postáv
- vynímajú sa : Boloňa, Večné mesto, Hlava XXII
- román je rozprávaný v 3 osobe jednotného čísla
- prvky absurdnej literatúry sú v kapitole Večné mesto
- protivojnový román
- odohráva sa počas 2 sv. vojny na malom ostrove Pianosa v Stredozemnom mori, kde sídli
letecká základňa americkej armády
- príbeh kapitána Yossariana, ktorý na ostrove vykonáva leteckú službu
- letcom zvyšujú počet povinných letov, pri ktorých zbytočne zomierajú jeho najbližší priatelia
- Yossarian si uvedomí, že jediné, ako unikne vojne, smrti a strachu, je útek, ktorý sa mu podarí
® ujde do Švédska.
- Yossarian uzavrie sám zo sebou separátny mier.
- Hlava XXII je to absurdný vojnový paragraf, podľa, ktorého môže odísť vojak- letec z armády
vtedy, keď mu povedia, že je blázon.
- Hl. postava: Kapitán Yossarian.
- tragikomická postava, šašo, blázon
- prirovnáva sa k postave Švejka
- typ človeka – nehrdinu
- je bezbranný v absurdnom vojnovom svete
- uvedomuje si bezbrannosť a osamelosť
- je šokovaný nezmyselnosťou vojny ® odmietne sa v tomto svete pohybovať
- búri sa proti všetkému, čo bráni normálnej existencii
- neverí v hrdinstvo vo vojne, chce si zachrániť len holý život
- využil: tu iróniu, satiru, nadsázku, situačnú komiku, čierny humor, nadrealistické scény.
- voľným pokračovaním je román Záverečná ( v češ
Francúzska literatúra po roku 1945
- rozdeľuje sa:
a) existencializmus
b) nový román
- pocity autora (Exupery)
Existencializmus
- vzniká v 30.rokoch
- vzniká z pocitu ohrozenia človeka (nástup fašizmu)
- myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie, bytia človeka z hľadiska jeho
individuality a spoločenských vzťahov
- základom je otázka slobody
- človek si sám seba neuvedomuje
- uvedomuje si sám seba až keď sa dostane do hraničnej situácie - sprevádza ju strach, úzkosť a depresia
- keď človek túto situáciu vyrieši, nastane pocit uvoľnenia, pocit slobody
- literárne dielo existencionalizmu je transpozícia filozof. názorov
- základ. motto: “Človek žije preto, aby zomrel“
znaky existencionalizmu:
1. prvky absurdity
2. hrdina - silný individualista = introvert (osamelý, trpí úzkosťami a depresiou, veľkí samotári)
3. dej prebieha vo väčšine diel v uzavretom priestore - v tme, v prítmí
predstavitelia:
Jean Paul Sarte
Albert Camus
JeanJean Paul Sartre
1905 Paríž -1980 Paríž
- zaradenie : existencionalista (ateistický existencionalista)
- vyštudoval filozofiu v Paríži a v Nemecku
- počas 2.svetovej vojny zakladá hnutie odporu a vstupuje do komunistickej strany Francúzska
- veľký obdivovateľ socializmu
- po vojne sa stal veľký obdivovateľ Fidela Castra
- 60.roky - veľké sklamanie, vystupuje z komunistickej strany a svoju osobnú slobodu nachádza
- 1964 - dostal Nobelovu Cenu za literatúru, neprijíma ju
- jeho dielo je značne rozsiahle
- do literatúry vstupuje 1938 filozofickou prózou HNUS
delenie:
a.) filozofické práce
b.) literárne
Znaky jeho tvorby:
1. prvky absurdity
2. uzavretý tmavý ohraničený priestor
3. ak zobrazuje verejné miesto, väčšinou sú to kaviarne v pološere
4. postavy - jedinci, ktorých svet je plný beznádeje a hnusu, ktorých sprevádza úzkosť a depresia
5. hlavná postava sa musí rozhodnúť (dostáva sa do hraničnej situácie, príde pocit oslobodenia)
6. jazyk je priamy, otvorený (vulgarizmy, naturizmy)
Hnus – román, filozofická próza
- klasické dielo existencionalizmu
- rozpracoval tu základné kategórie existencionalizmu
- román v denníkovej forme
- hlavná postava - Antoine Roquetin
- román nemá dramatickú zápletku, je len zobrazením drobných udalostí, ktoré prežíva a do
denníka si zaznamenáva hlavná postava
Antoine žije z renty, nemá rodinu ani priateľov. Celé dni trávi v hoteli alebo v knižnici, kde zbiera
materiál na knihu o istom markízovi. Čoraz väčšmi vníma samotu, pociťuje nezmyselnosť života a
analyzuje tam svoje duševne stavy. Záchvaty úzkostí pociťuje ako chorobu. Nenávidí a pohŕda
ľuďmi a hlavne samým sebou
- záver: rozhodne sa odísť z mesta, knihu nedopísať a odrazu sa cíti slobodný a oslobodený od
všetkého, čím sa sám sebe hnusil
Múr - kniha poviedok
- 1939
- obsahuje 5 poviedok: Múr, Izba, Herostratos, Intimita, Šéfovo detstvo
- názov poviedok je symbolický (múr = izolácia- samota ľudí)
- poviedky na seba nenadväzujú, každá poviedka je samostatná
- motto: „svet treba zmeniť pomocou aktivity každého človeka“
Múr : psychologická existencionalistická poviedka
- príbeh sa odohráva v Španielsku počas občianskej vojny
- má krátke časové rozpätie
- zobrazuje človeka v hraničnej situácii - príchod väzňov (autor nevysvetlí, prečo sa
skupina partizánov ocitla vo väzení) - autor tu nevyužil retrospektívu
- dôležitá je len prítomnosť vo väzení, výsluch, súd, príchod veliteľa, vynesenie rozsudku
(všetkých popravia) začatie popráv - prvé výstrely
- hlavná postava: Pablo sa dostáva znovu pred vyšetrovateľov (chcú zistiť, kde sa
nachádza Pablov priateľ, ale Pablo to nevie), chce si vystreliť z policajtov
- povie, že jeho najlepší priateľ je na cintoríne a neskôr sa dozvie, že jeho najlepšieho
priateľa pri zatýkaní na cintoríne zastreli
Albert Camus
1913 -1960
- je protipólom Sartra
- francúzsky existencionalizmus
- jeho svet je prežiarený slnkom, presiaknutý morskými plážami, je svetlý a otvorený a je to svet
veľkých priestranstiev
- narodil sa vo francúzskej rodine v Alžírsku
- privyrábal si ako predavač, meteorológ
- od roku 1938 žil vo Francúzsku
- zúčastnil sa odboja a zahynul pri autohavárii
- písal prózu, filozofické eseje a dramatickú tvorbu a o absurdite sa vyjadril:
„Absurdita má zmysel len vtedy, pokiaľ sa s ňou nezmierime.“
filozofické
Mor - román
- urobený ako fiktívna kronika
- dej sa odohráva v Alžírsku – v mestečku Oran
- rozprávač rozpráva formou kroniky
- až v závere sa dozvedáme, že kronikárom celého príbehu bol lekár Bernard Reinex (Riö), ktorý
však písal toto dielo o sebe ako o inej osobe
- v meste Oran panuje pohoda, z ničoho nič sa rozmnožia potkany
- potkany = fašizmus, tyrania, anarchia, vojnová hrôza, úpadok morálky, ľudstva,
= varujúci symbol, symbolizujú niečo zlé
- nikto nevie odkiaľ prišli
- šíria infekciu - mor
- mesto sa musí uzatvoriť – veľká panika
- nezaberá sérum z Francúzska
- nasleduje výroba vlastného séra, ktoré zaberie
- potkany odídu, v meste sa všetci radujú, len lekár sa neteší
- necíti žiadnu úľavu, cíti obrovskú prázdnotu v duši, lebo si myslí, že za mor sú zodpovední
všetci, pretože každý klame, je pyšný a nenávidí druhých
- dôležité sú filozofické a psychologické úvahy ľudí, ktorí toto nešťastie prežili
„Pochopil so, že všetko ľudské nešťastie pochádza z toho, že ľudia nevedia hovoriť medzi sebou
jasnou rečou.“
„Keď nemôžem nič zmeniť na absurdnosti tohto sveta, môžem sa pokúsiť zmeniť aspoň niečo
v sebe“
JOZEPH HELLER
( 1923 - Brooklyn - 1999)
- americký prozaik, patrí do národného prúdu,
- témy, ktoré priniesol: a) problematika narušení komunikácie medzi ľuďmi
b) pohltenie individuálneho človeka vo svete
- priniesol prvky absurdnej literatúry do americkej prózy, priniesol čierny humor,
- patrí k najslávnejším a najvydávanejším americkým prozaikom v posledných 20.rokoch
Hlava XXII
- román, vyšiel 1961, písal ho 9 rokov, motto: „v hlave XXII nikto neprešiel cez rozum“
- má 42 kapitol - pomenované podľa postáv, vynímajú sa : Boloňa, Večné mesto, Hlava XXII
- román je rozprávaný v 3 osobe jednotného čísla
- prvky absurdnej literatúry sú v kapitole Večné mesto
- protivojnový román
- odohráva sa počas 2 sv. vojny na malom ostrove Pianosa v Stredozemnom mori, kde sídli
letecká základňa americkej armády
- príbeh kapitána Yossariana, ktorý na ostrove vykonáva leteckú službu
- letcom zvyšujú počet povinných letov, pri ktorých zbytočne zomierajú jeho najbližší priatelia
- Yossarian si uvedomí, že jediné, ako unikne vojne, smrti a strachu, je útek, ktorý sa mu podarí
® ujde do Švédska.
- Yossarian uzavrie sám zo sebou separátny mier.
- Hlava XXII je to absurdný vojnový paragraf, podľa, ktorého môže odísť vojak- letec z armády
vtedy, keď mu povedia, že je blázon.
- Hl. postava: Kapitán Yossarian.
- tragikomická postava, šašo, blázon
- prirovnáva sa k postave Švejka
- typ človeka – nehrdinu
- je bezbranný v absurdnom vojnovom svete
- uvedomuje si bezbrannosť a osamelosť
- je šokovaný nezmyselnosťou vojny ® odmietne sa v tomto svete pohybovať
- búri sa proti všetkému, čo bráni normálnej existencii
- neverí v hrdinstvo vo vojne, chce si zachrániť len holý život
- využil: tu iróniu, satiru, nadsázku, situačnú komiku, čierny humor, nadrealistické scény.
- voľným pokračovaním je román Záverečná ( v češ
FRIEDERICH SCHILLER
VILIAM TELL
hlavné postavy: Viliam Tell, Walter Tell,
vedľajšie postavy:
záporné postavy: Gessler
stručný dej:
Historické pozadie tvorí zápas troch kantonov - Uri, Schwyzu a Unterwaldenu - o politické zjednotenie a ich boj proti habsburským správcom za ochranu starých práv. Začiatkom 14. storočia boli obyvatelia spomínaných švajčiarských kantonov utláčaní habsburským fojtom (správcom) Gesslerom. Postupne ich oberal o práva, ktoré ešte ich predkom udelil cisár - voľne poľovať, loviť ryby, sťahovať sa a nadobúdať majetok. Zástupcovia troch kantonov sa zišli na Rüttli a vyhlásili tzv. Večný spolok, a prísahou sa zaviazali bojovať proti Habsburgovcom. Gessler dal na námestí v Altdorfe vztýčiť svoj klobúk a rozkázal sa mu klaňať. Tell, ktorý prišiel aj so svojim synom Walterom sa klobúku nepoklonili. Drábi ho zastavili a o chvíľu prišiel Gessler a rozkázal Tellovi, aby dokázal svoje strelecké schopnosti a zostrelil jablko z hlavy svojho syna. Tell to po ťažkom vnútornom boji dokázal, no prichystal si ešte jeden šíp a tým chcel – v prípade, že sa mu to nepodarí, zastreliť Gesslera. Gessler sa to dozvie, dá ho spútať a odviezť na hrad Küssnacht. Cestou však Tell v búrke zoskočí z fojtovho člna, v horskom žľabe počká na Gesslera a zastrelí ho šípom. V krajine dôjde k protipanským vzburám, vzbúrenci zapaľujú panské hrady a nakoniec oslobodia svoju vlasť od tyrania. Viliam Tell – je mužom činu. Schiller v ňom zobrazil najkrajšie ľudské vlastnosti: obetavosť, skromnosť, húževnatosť, priamosť, zmysel pre spravodlivosť. Je šľachetný a spravodlivý. Gessler – je Tellovým protipólom, tyran, samovládca, neobmedzený pán nad majetkom i životom obyvateľov celého kraja.
Česká roman. Lit
Karel Hynek Mácha Máj
Dielo: Máj
Autor: Karel Hynek Mácha
Téma: Láska, ktorá vedie k vražde vlastného otca.
Idea: Kontrast doby májovej prírody proti rozdielnej dobe ľudského života.
Hlavné postavy: Vilém, Jarmila
Dej:
1.spev:
Neskorý májový večer. Jarmila sedí na brehu jazera a čaká svojho milého
. No na člne nevidí Viléma a plavec jej hovorí, že Vilém zavraždil jej zvodcu, pričom netušil, že zabil svojho otca. Odsúdený na smrť sedí vo veži na druhom konci jazera. Jarmila končí svoj život v jaz